Najdôležitejšímfaktorom, ktorý ovplyvňuje úspech alebo neúspech celej akcie, je maťk dispozícii nejakú aspoň čiastočne pokazenú kopírku. Takéto zariadenia saväčšinou nachádzajú v organizáciách s obľubou nazývaných študentskáspoločnosť.
Ak sme splnili túto požiadavku,môžeme sa začať naplno venovať oprave. Prvý krok, ktorý by už mal byťsamozrejmosťou, je nie príliš lichotivo oslovovať našu kopírku. Povolené súrôzne oslovenia, ale treba dávať pozor, aby sme volili správnu dávku„nelichotivosti“. Pri nižšej dávke by sa mohlo stať, že kopírku to nijakonevyburcuje k lepšiemu výkonu, a naopak, pri príliš vysokej dávke jevysoká pravdepodobnosť, že kopírka sa zatne ako mongolská mulica (alebo muflón)a my budeme musieť vynaložiť veľkú námahu, aby sme ju presvedčilio svojej pravde.
Druhý krok spočíva vo vyhľadaníchyby (nie, nie v Matrixe) v kopírke. Pre lepšiu predstavu použijempríklad zo života- kopírka „žuje“ papiere. Mnohým sa to môže zdať fascinujúce,ale pokiaľ nechceme mať zo všetkých svojich prefotených dokumentov vejár, maliby sme túto chybu odstrániť. Najprv musíme zistiť, kde presne kopírka papier„žuje“. Učiníme tak spôsobom, ktorý som pre pracovné účely nazvala „hľadaj, kdemôžeš, otvoriť sa to niekde musí“. Samozrejme, existujú machri, ktorí tentootvor nájdu hneď, ale je to len preto, že už niečo podobné robili (takže imneverme, že sú talenty od prírody). Po nájdení otvoru nazrieme dnu. Nevšímamesi tmu, súčiastky ani iné rušivé elementy, ale hľadáme „zožutý“ papier, ktorýsa pre nejaký neznámy dôvod nedostal von. Uchopíme papier, najlepšie pravourukou, a vyvinieme silu F (vektor, jej smer je kolmý na smer, ktorýmpapiere obvykle vychádzajú von) a papier by mal byť vonku. Nie je? Že tenpapier sa dostal ešte ďalej od Vás? No, tak to upresním - ten papier NETLAČÍME,ale ŤAHÁME.
Tretím krokom je nájdenie zásobníkana papier. Pokiaľ sme sa do kopírky dostali tým správnym otvorom, mali by smeho vidieť rovno pred sebou. Teda, hlavu musíme skloniť o 45° a POTOM vidíme zásobník. Mal by byť kovovýa problém môže byť v ňom. Voľne sa s ním dá hýbaťa najlepšie ho opravíme práve tak, že ho vyklápame a zaklápameľubovoľne veľakrát. Čím viac zvýšime frekvenciu pohybu, tým väčšia jepravdepodobnosť, že jeho poloha sa upraví a „žutie“ papiera prestane.Nezabúdame na to, že kopírku treba z času na čas počastovať správnoudávkou nelichotivých prirovnaní a mien, aby si nemyslela, že sme na ňupríliš mäkkí a môže si robiť čo chce.
Povšetkých týchto krokoch už kopírka funguje a „žutie“ papiera prestalo (aspoňdúfam). No treba ju ešte upraviť, aby aj zvonku vyzerala rovnako dobre akozvnútra. Dajme tomu, že naša kopírka má odlomenú súčasť, ktorej odborný názovje tajomstvom NASA a preto nie je iná možnosť ako nazvať ju opisne.Tákže... Plastová platňa, ktorá sa používa na to, aby sa papiere vychádzajúcez kopírky neponevierali kade-tade, ale aby boli pekne uložené na kôpkesúmerného priestorového zvýhodnenia. Tak túto súčasť, na ktorej názov stečakali neuveriteľné tri riadky, podložíme akýmkoľvek predmetom v našomdosahu tak, aby časť, ktorá bola pred odlomením neodlomená a tvorila jedencelok s kopírkou, sa opäť nachádzala tesne pod „ústím“ kopírky. Pre lepšiustabilitu je možné použiť aj lepiacu pásku, ale nie je to podmienkou. Teraz sastačí už len naučiť kopírku obsluhovať a môžeme veselo kopírovať až doskopírovania.
Porucha je úspešne odstránená. Dúfam, že návod vámpomohol a na záver pridávam ešte jednu (dobrú) radu: „Keď zlyhajú všetkypokusy, prečítajte si návod na použitie.“